Silence, 1. kapitola

8. října 2011 v 23:07 | Delilah Hadley |  Silence
Nová kapitolová poviedka, tentokrát moja milovaná Brittana. Kapitola ešte iba prvá, bez akéhokoľvek upozornenia, s výnimkou hrubých výrazov, za ktoré sa ospravedlňujem.

Fandom: Glee
Žáner: Supernatural/Horror
Upozornenie: Hrubé výrazy, femslash



"Rozmýšľala som. ...a áno, chcem s tebou chodiť San, chcem, aby každý vedel, že ty, tá najúžasnejšia osoba na celej škole, chodí so mnou," vážne povedala Brittany a jemne sa usmiala. Santana nadšene zvýskla a hodila sa jej okolo krku.

"Ach, Britt... prisahám, prisahám ti, že tento krát ťa neopustím. Už nikdy, nikdy, nikdy..." hovorila a vtisla blondínke pusu na líce. Cítila sa v tom okamihu taká šťastná.


"Au, San, pozor," zamrmlala Brittany. "Och... prepáč," zašepkala a trošku povolila zovretie.


"No... tak to poďme všetkým oznámiť, nie?" zasmiala sa Brittany.


"...milujem ťa, Britt."
"Aj ja teba, San."
______


V skúšobni to zašumelo. Santana a Brittany? Čo má toto znamenať? Brittany sa ale iba šťastne usmiala a pohladila Santanu po ruke. Nech si myslia čo chcú, ja ju stále milujem.


Santana stŕpla. Čo to bolo? Bola si istá, že počula Brittanin hlas, ale jej pery sa ani nepohli. Zatriasla hlavou. Určite si to iba predstavovala. V noci toho veľa nenaspala.


Pán Shue zatlieskal. "Dobre, decká, tichšie," Hluk v auditóriu sa utíšil, ale stále vládlo napätie.


Preboha. Tak takto to teda bolo. Tá tmavovlasá suka ju zmanipulovala. Začula Santana Artieho hlas. Otočila sa, aby mu niečo odsekla, keď si uvedomila, že Artie vlastne nič nepovedal. Toto začínalo byť vážne zvláštne. A desivé.

Keby ostala so mnou, určite by som ju ochránil. Keby som jej nepovedal tie hnusné veci... Nemusela by skončiť s tou vyjebanou mrchou, čo sa s každým iba zahráva. Santana cítila zmes stupňujúceho hnevu a zmätenosti. Počula ďalej, a bola si vážne istá, že to už nemohlo byť spôsobené nedostatkom spánku. Čo sa dialo...?

Mal by som niečo povedať. Ale čo? Napadajú ma iba samé urážky. Ja si svoju Brittany opäť získam. Určite. "Ak je Brittany šťastná, som aj ja." Povedal Artie, tentokrát hlasno, zreteľne a skutočne otvoril ústa. Brittany sa usmiala. "Vďaka, Artie."

Santana cítila na Artieho neskutočnú zlosť. Už vedela, čo to všetko bolo: myšlienky. A aj keď to bolo úplne ireálne, mohla čítať myšlienky. A práve ju ten hlúpy chalan na vozíku nazval vyjebanou manipulátorskou mrchou. A chce jej zobrať jej životnú lásku. Všetko to tak neskutočne... bolelo. A bolo úplne ireálne.

"No, dobre dievčatá, teraz sa vráťme k spievaniu. Na svoje miesta, mám tu pieseň, čo sa vám bude páčiť," zakričal pán Shue a oni sa pobrali sadnúť si.

Santana s pohľadom upretým k zemi prechádzala k svojmu miestu, a začula tiché hlasy ostatných.

...znamenať, nikdy sa mi nezdalo že by to mohla byť pravda...
...za chvíľu chuderku Britt aj tak Lopezová odhodí, ako to robí so všetkými...
...naivná, ale možno...
...som to vedel, vždy, och, ja mám taký dobrý odhad na ľudí....

Bolo jej jasné, že si ľudia pomyslia, že Brittany iba využíva. Boli to iba idioti. Sprostí naivní idioti, ktorý jej vôbec nerozumeli a nemali najmenšie právo ju súdiť.

Zvyšok skúšky už odignorovala, snažiac sa zabudnúť.
____

Na druhé ráno sa Santana prechádzala po škole dobre naladená. Britt. Chodí s ňou. Konečne je jej. Šťastne sa usmiala. No vnútri cítila, že by sa skôr mala zameriavať na väčší problém: Myšlienky. Teraz, keď išla po chodbe, vynakladala všetko úsilie na to, aby ich nepočula.

Prečo ich vlastne môže čítať? Prestane to? Čo to má celé znamenať? Ako sa to ovláda? Môže to využívať vo svoj prospech? Má to niekomu povedať?

Ale bola to Santana, a tá nikdy nepotrebovala vedieť prečo. Brala veci tak ako boli. Nepotrebovala dlhé logické odôvodňovania. Možno sa toto proste malo stať. A možno jej to pomôže.

Prišla k svojej skrinke, otvorila ju a práve si znej vyberala veci na prvú hodinu, keď uvidela Brittany. "Ahoj, BrittBritt," zašepkala a objala ju. "Ahoj, San," zamrmlala jej blondínka naspäť. Nie, neverím tomu, čo mi povedal Artie. Santie taká nie je. Ale Artie o tom asi vie viac... Santana sebou mykla.

"Deje sa niečo, Brittany?" spýtala sa opatrne. "Čože? Nie, nič, ja len... musím ísť. Na hodinu." Blondínka sa rýchlo otočila a bežala do triedy. Santanou prešla vlna zlosti. Takže ten tupec ju ohováral pred Brittany? Čo jej nahovoril? Mala celkom slušnú predstavu, po tom čo včera počula. Musela ho nájsť a spýtať sa ho to. Nevedomosť bola pocit, ktorý nezmohla vystáť.

"Čo si jej kurva nahovoril?" skríkla naňho v zlosti Santana hneď, ako ho uvidela. "Čo si jej dal do hlavy, aké hovadiny? Čo, povedal si jej, že som vyjebaná mrcha, ako ma rád nazývaš? Alebo ČO si spravil?" chodba za Santanou sa vyprázdňovala, asi už zazvonilo, ale jej to bolo jedno. Potrebovala to zistiť. Šlo tu o Brittany.

"Panebože, Santana, upokoj sa. Prečo by som ti nadával?" No, očividne nezáleží na tom, čo poviem, lebo mrcha Lopezová aj tak vie, čo si myslím. "Povedal som jej iba to, čo som si myslel, a čo považujem za pravdu," Santana naštvane udrela päsťou do skrinky vedľa nej, zanechávajúc na nej malú preliačinu. "Takže ešte raz. Čo si jej povedal!?"

"Pokoj, Santana. Iba toľko, že si myslím, že ju asi skutočne nemiluješ a možno ju raz podvedieš. Nič viac, nič menej a je to iba môj ničím nepodložený, zaujatý názor," No dobre, možno to bola iná verzia. "Nemusíš tu hneď... robiť scénu. Nič som nespravil," Nezaujato pokrčil plecami. Prosím nech vypadne, prosím nech vypadne...

"ČO... SI... JEJ... POVEDAL..." Santanin hlas sa rozliehal po chodbe, teraz už úplne prázdnej. Panebože, ona je už úplne... ako šialená.

"Len toľko... že si myslím... neviem, asi-" Artieho hrdlo bolo stiahnuté, Santana nad ním nebezpečne sklonená. "...možno som povedal, že si bezcitná štetka... ale ja som to tak-...nemyslel... a.. že ju zradíš... že..." zťažka prehltol, sažiac sa odsunúť čo najďalej od osoby, ktorá sa teraz ani trochu nepodobala na človeka. "...ja som tu vždy pre ňu..." Santana agresívne zatriasla hlavou. Nie, to tento pojebaný mrzák nebude robiť. Teraz ich vzťah už nikto nezničí. Zlostne zaťala svoje nechty do Artieho ruky. Silno, najsilnejšie, ako vládala.

"Au..." Bolestne sykol Artie. Cez bielu látku košele presiaklo pár karmínových kvapiek. "Preboha, Santana, prestať, okamžite-" mrmlal a snažil sa vyslobodiť. Dievča, vo výhode a rozhodne silnejšie, ho druhou rukou ale pritlačilo o vozík a znemožnilo mu akýkoľvek pohyb. Artiemu unikol tichý vzlyk a jeho ruka sa ubolene triasla.

"Niečo si teraz... vyjasníme. Už v živote sa nebudeš snažiť odohnať mi Brittany. V živote. Pamätaj si to, lebo nabudúce..." Znechutene z neho stiahla svoje ruky, "už nebudem taká milá." Artie v šoku, neschopný prehovoriť, iba letmo prikývol.
_____

"Niečo sa deje so Santanou. Niečo zlé," potichu šepkal Artie Brittany počas prestávky a vystrašene sa rozhliadal po okolí, či niekde nestriehne Santana. "Wow... čo to hovoríš, Artie?" Chlapec jej ukázal svoje predlaktie. "Toto mi dnes spravila. Iba som sa s ňou rozprával... a naraz ako keby jej preskočilo... toto spravila so svojimi nechtami"

Brittany sa naňho nechápavo pozerala. "Nie, Artie, Santana by nikdy nikomu neublížila..." V očiach sa jej zračilo sklamanie. "Artie, prečo si toto vymýšľaš? Vieš že ťa budem mať vždy rada... toto nepomôže..." Artie zavrtel hlavou "Nie, Britt, počúvaj ma. Santana mi ublížila. A bojím sa, že ublíži aj tebe. Britt, prosím..."

Brittany si dala ruky na uši. "Nie, Artie, ja ťa nebudem počúvať. Santana taká proste nie je. Ver mi, ja ju poznám dlhšie ako ty, ja jej rozumiem. A dnes si mi už o nej narozprával dosť."
Artie sa k nej nahol a chytil ju za ruku. "Britt... vieš, že by som ti nikdy neklamal..."

"Už neviem, Artie..." na líci sa jej zaleskla slza. "Ja ju milujem, Artie..."

Artie si vzdychol. "Ja viem, Brittany... ale... nemôžeš povedať že medzi nami nič nebolo," Ani nerozmýšľal, čo robí, jednoducho to urobil. Nahol sa k Brittany a pobozkal ju. Nachvíľku, akoby zabudol. Akoby bolo všetko ako predtým. Len na moment.

Brittany sa zarazila a v šoku naňho pozrela. "Brittany, počkaj.... Brittany! Britt!" Blondínka už ale bežala. Bežala, čo najďalej od neho. "...prepáč..."
_____

Santana kráčala po parkovisku a mierila si to k svojmu autu, rozmýšľajúc o dnešnom incidente s Artiem. Vôbec nechápala, prečo tak vybuchla a už vôbec nechápala, prečo ho poranila. Jediné, čo vedela, bolo, že sa jej ten pocit páčil. A to ju desilo.

Ona taká nikdy nebola - možno sa párkrát s niekým pobila ale nikdy ju to netešilo. Pravdou ale bolo, že vtedy ani nemohla čítať myšlienky.

Santana si vzdychla. Všetky tieto... zmeny ju veľmi znepokojovali.

Och bože, och bože, tam je Santana. Rýchlo sa otoč, nech si ťa nevšimne, och bože, keď sa dozvie, že som pobozkal Brittany, tak ma zabije... Santana na moment zabudla dýchať. Otočila sa tým smerom, odkiaľ prichádzal hlas a pomaly spracovávala informácie. Kľúče od auta padali na zem. Zreničky mala od zlosti rozšírené, dych zrýchlený.

"Abrams..."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kate Kate | Web | 21. ledna 2012 v 19:12 | Reagovat

Kapitola Druhá sa asi nechystá čo? Pretože ak áno... prosím pridaj ju! :D úžasne to je :D

2 Miška Miška | E-mail | 19. dubna 2014 v 18:19 | Reagovat

daj aj druhu kapitolu prosííííím :)

3 Miška Miška | E-mail | 19. dubna 2014 v 18:19 | Reagovat

je to velmi dobre a som zvedavá ako to skonči :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama