Září 2011

Recenzia: The Roommate

18. září 2011 v 14:27 | Wish* |  My Soul
Ach, keď už nič, napíšem aspoň recenziu. Film ma trošku inšpiroval v tvorbe, takže preto.

Nie som si istá, či ste počuli o filme The Roommate. Nový horor z roku 2011 s hviezdnym obsadením: Leighton Meester, Minka Kelly či Aly Michalka - mená, ktoré mnohý poznajú. Ja osobne som film chcela vidieť hlavne kôli Lei, ktorá bola dlhú dobu mojou obľúbenou herečkou.

Podľa traileru a spoilerov sa dalo dobre pochopiť, o čom to bude. Sarah príde na vysokú a jej spolubývajúca na internátnej izbe sa ňou stane posadnutá. No, vraždiace lezby, to tu už bolo veľa krát, ale aj tak - dalo by sa to dobre spraviť. S celkom dosť vysokými očakániami som si film pustila.

Oficiálny trailer:


Poznámka: To majú také luxusné internátne izby?
Poznámka: Prečo hlavná hrdinka Sarah nemá ani jednu zlú vlastnosť? (...Mary Sue...)
Poznámka: Prečo je ten chalan, ktorého meno si nepamätám taký strašne divný?

Neviem... Celý film so sa prenudila. Pozrite, mala som radšej Rebbecu, ktorá bola stalkerská, posadnutá a schizofrenická, ako perfektnú, nudnú, bezcharakterovú Sarah alebo toho divného týpka ktorého baliaca taktika spočívala v kecoch o pive a sexe.

Však Rebecce stačilo dať lieky a mohla si chodiť pokojne s ňou, a nie s idiotom z bandy debilov.
Ale to asi nebol ten efekt, ktorý mal film dosiahnuť.

I keď, malo to dobré scény a momenty. Vtedy, keď sa Rebecca porezala tým nožom. Vtedy, keď išla podpáliť toho úchyláka. Vtedy, keď sme zahliadli Ninu Dobrev. Vtedy, keď bola scéna s tým leskom na pery.

Aby som bola presná, film je dosť slabý, a skôr ako strach vo vás vyvolá smiech.
Ale, stále sa to dalo pozerať, a celkom odporúčam na dlhé piatkové večery.
A malo to dobré herecké obsadenie.

Konečné hodnotenie: 20%
__

Na záver...
Ako mi to pomohlo s mojou tvorivou krízou? Žeby touto Glee verziou?

No, vražiaca Santana tu už bola veľa krát. Keď sa nad tým zamýšľam, aj vraždiaci Blaine....

Dying to be free...

15. září 2011 v 18:10 | Wsih* |  My Soul
Jé... milujem tento obrázok ↑ od Victorie Frances. Jedna z ďalších mojich mnohých obsession. To ale nemalo byť pre tento článok to podstatné.

Podstatné je, že sa mi podarilo celkom dosť pochopiť, prečo vlastne tento článok alebo táto poviedka vznikli. (Čo mi mimochodom pripomína, že tá poviedka potrebuje korekciu a musím zalarmovať svojho beta-readera.) A, podstatné je, že ak ste fanúšikmi a priaznivcami takého žánru, môžete sa tešiť z mojich pseudopoviedok, lebo úzkosť nie a nie miznúť. A vyzerá to, že nezmizne ešte aspoň ďalších päť rokov pokiaľ budem žiť pod touto strechou s mojimi rodičmi.

Pokiaľ ste mali chuť na niečo oddychové a vtipné, môžete sa s tým rozlúčiť, lebo to jediné čo malo zaváňať humorom a paródiu, a myslím tým This is how it should be, je do odvolania oficiálne zrušené. Ja si tak optimisticky hovorím... á, mesiac, to zvládam do 3. série. Ale 3. séria je tu už sa 5 dní a ja a všetky moje alter-egá sme sa zasekli na 2. kapitole, keďže sme si uvedomili, že je to dráma. DRÁMA. Presúva sa aj do mojej tvorby, a to je nepochopiteľné, keďže doma si jej denne užívam dostatočné množstvo. Technicky vzaté tak veľa, že je to už vysoko nad limitom možného dramatizovania.

No, niektorý ľudia nás stále prekvapujú. Aj po trinástich, niekedy až devätnástich rokoch spolužitia.

Ale, možno by sme sa mali opäť vrátiť k mojej tvorbe a fanfictions, lebo určite nikoho netrápia citové výlevy teenagerskej zúfalej chuderky, pokiaľ to nie je slashový výlev. Ááááách, áno, poviedkový blog, píš poviedky, napríklad... depresívny lime? To sa ľuďom s citovým masochizmom bude páčiť. Hlboká irónia.

Náhodou by sa takto ↑ dalo veľmi dobre pracovať s Pretty Little Liars fandomom, ale kto by to čítal. Chápete, PLL nie je (bohužiaľ) veľmi známe a ľudia čo ho poznajú pravdepodobne nečítajú femslash, ktorý by to určite bol. A ak hej, tak netrpia citovým masochizmom. Ale ak spĺňate všetky kritéria na čítanie môjho PLL poňatia, ozviete sa do komentárov so slovami: "Neurážaj citových masochistov ty mrcha a už niečo píš a nie len o tom kecaj!!".

Áno, áno, už sa hýbem, otváram word, premýšľam nad niečím, čím si prilákam čitateľov... Klaine fluff PWP? Áno, ja viem, že tým by som si mnoho ľudí získala, ale ja odosť viac shippujem napríklad Fuck alebo Faberry, ak by vás to zaujímalo. (To mi pripomína moju hlášku "Faberry Fuck Klaine", ktorá nemala vyznieť tak, ako vyznela. I keď to by bolo v každom prípade zaujímavé.)

Ááúááách. Žijem iba z CocaColy Light, RPS a horúcej čokolády z našeho školského automatu. Škola. Ako veľmi to miesto nemám rada? Nie veľmi, som tam oveľa radšej ako v našom byte. Ale stále je to dosť nepríjemné trávenie svojho času, a tým nemyslím iba preto, že sa tam UČÍ. Ja som na tom náhodou celkom dobre, so známkami a tak, i keď mám popravde isté výhrady voči našemu pedagogickému zboru, môj problém sú skôr ľudia, s ktorými zdieľam triedu. Ale to by bolo nadlho, všakže. Všetci máme nejakú tú životnú drámu.

A zase som odbehla od témy FanFics k téme Môj dojebaný život.
A ešte stále tu píšem článok a nie poviedku na nejaký neurčitá fandom.
Idem, už sa na to psychicky pripravujem...
W*