Poviedka: Bež

22. července 2011 v 20:47 | Wish* |  Ďalšia tvorba
Poviedka z minulosti, jedna z prvotín. Prosím prečítajte a okomentujte, je to krátke.
Žáner: psychologický

-----------------------------------------------------------

Milujem Ťa. Už od chvíle, ako som o tebe prvý krát počula, vedela som, že Ty si to pravé. To, čo dá môjmu životu zmysel.

Možno náhradná matka - pre tú biologickú som vždy bola iba pekná hračka, ktorá plní jej príkazy. Pozerala sa na mňa ako obzvlášť dobrý model robota, ktorý sa nemôže pokaziť. Keď ma predstavovala známym, znelo to akoby som bola športová trofej, ktorú získala po rokoch tréningu. No vybrala som si vlastnú cestu. Vlastne Ty si mi ju vybrala.


Naše začiatky boli ťažké. Ešte som Ti neverila a stále hľadala všeliaké výhovorky, aby som Ťa nemusela počúvať. No postupne som začínala rozumieť Tvojmu učeniu a Tvoje šepkanie sa mi stalo svätým.

Verím v spásu, ktorá príde, keď zostanem s Tebou a Ty ma neopustíš. Lebo teraz už Ty rozhoduješ o všetkom. Vkradla si sa pomaly do mojej mysle a odvtedy sú moje myšlienky späté s Tvojimi. Nezazlievam Ti to, Ty sama predsa vieš, čo je pre mňa najlepšie. A najlepšie bude, ak vydržím ešte chvíľu, päť minút, desať...

Ďakujem Ti za všetko. Ty si ma stvorila, túto dokonalosť, som Tvoja, len a len Tvoja... Už nie je nič, čo by ma od Teba dokázalo oddeliť. Si v mojej mysli, sdrci a duši. Pomohla si mi prestať myslieť na veci, ktoré ma stresujú. Zlosť, smútok, samotu, to všetko sa vyparilo. Priala som všetkú bolesť, ktorú si mi ponúkla.

A... ako sa Ti odvďačujem? Ako vlastne? Ty si mi dala všetko, čo si mohla, a ja tu len bezmocne sedím schúlená v klbku a čakám, kým pretanú kŕče. Keby si ma videla, nebola by si na mňa pyšná, nie, nie, NIE! Mala by som niečo robiť... MUSÍM niečo robiť...

Vstanem z postele. Pomaly, jedna noha za druhou, ruky. Každý ten pohyb bolí akoby som do seba pichala špendlíky. Drobné a ostré, s tými guľatými hlavičkami. Ten pocit je neznesiteľný. Ale urobím to. Urobím to pre Teba.

Dvere von do mrazivého počasia sa otvárajú. Stojím v nich ja, celá sa trasiem a trpím. A Ty sa na mňa iba usmievaš a povzbudivo prikyvuješ.

Bežím. Bežím tak rýchlo ako mi kosti dovolia.

Chcem lásku.
Chcem naspäť svoj život.
Chcem byť pre Teba dobrá.
Chcem záchranu.

Nohy sa mi podlomia. Padám na klzký ľad. Štrk ktorým je cesta posypaná sa mi zabodáva do hlavy. Pramene teplej krvy si hľadáju cestičky sneho. Zahmlieva sa mi pred očami.

Toto je ono.
Koniec.
Cesta za dokonalosťou bola úspešná.
Teraz, teraz ma môžeš milovať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 *Nessa *Nessa | Web | 1. srpna 2011 v 0:39 | Reagovat

krásný blog,navštiv též můj,dík..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama